Vráťte sa približne o storočie späť, do chladnej zimnej noci.
Na obzore je Silvester, keď sa k vašim dverám blíži skupina koledníkov. S radosťou ich privítate, ale potom si medzi nimi všimneš desivého cudzinca: vysokú bytosť s vlasmi páchnucimi pižmom, striebornými býčími rohmi.
Tancuje a skáče do hudby, občas sa vrhne na deti.
Zoznámte sa s Turoňom, symbolom mužnosti a plodnosti. Turoň bol jednou z tradičných postáv, ktoré stvárňovali muméri, ktorí sa od Vianoc do Veľkého pôstu potulovali a tancovali v uliciach Poľska a Slovenska. Na rozdiel od iných európskych zimných bytostí, ako sú Père Fouettard a Krampus, Turoň neudeľuje tresty. Namiesto toho, tento chlpatý predstaviteľ mužnosti prináša požehnanie plodnosti vrátane dobrej úrody v budúcom roku.
Turoň pochádza z tisícročia starej Slovanskej tradície, keď sa muži prezliekali za tury a tancovali pri rituáloch, ktoré mali priniesť plodnosť ich komunitám a poľnohospodárskej pôde. Novoveký Turoň vstúpil do každého domu, aby naháňal ľudí, najmä deti, a tancoval zbesilo na hudbu.
Potom sa zrútil na podlahu na hromadu bez života, aby sa „znovuzrodil“, keď mu koledníci alebo hostitelia poskytli malý dúšok vodky. Po jej vypití opäť ožil. Podľa výskumu Masłowskej je tento rituál života, smrti a znovuzrodenia ozvenou inej starobylej pohanskej tradície v Poľsku: symbolizuje lunárny cyklus ubúdania a ubúdania prostredníctvom rôznych zvierat, ktoré zasa predstavujú aj rituálne rituály prechodu pre ľudí. V tejto tradícii sú impozantné rohy tura symbolom polmesiaca.
Turoňov desivý vzhľad a sklon naháňať deti mu umožňuje v podstate splynúť so zlými bytosťami, aby ho nechali na pokoji a umožnili mu nenápadne prinášať požehnanie komunite.
Tradícia, že Turoň prichádza k vašim dverám okolo Vianoc, v 20. storočí viac-menej zanikla, hoci v dňoch pred Popolcovou stredou a v iných obdobiach roka sa občas vyskytovali muméri prezlečení za turoňov.
Zdroj: Polish Academy of Sciences; folklorist Ewa Masłowska