Lucia a mytológia
Lucia – 13. december
Trinásty december je dňom svätej Lucie. Bol síce posledným z radu stridžích dní, ale s najsilnejšou mágiou. Naši predkovia predpokladali najsilnejšiu moc zlých síl, stríg, bosoriek a démonov. V tento deň sa všetci báli pred strigami, ktoré lietali na metlách a chceli škodiť ľuďom. Tento deň bol už pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582, považovaný za najkratší deň s najdlhšou nocou. Preto sa tradovalo: "Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc."
Svätá Lucia, podobne ako aj svätá Katarína či svätá Barbora, boli svätice. V slovanských národoch však má sviatok svätej Lucie aj pohanský základ. Podľa tejto starej legendy mala byť Lucia tajomná bytosť, jedna z najväčších bosoriek, ktorej sa všetci báli. Keď ju ale chytili a hodili do plameňov, aby ju upálili, nezhorela. Plamene ju olizovali, ale žila ďalej. Naopak, v západnej Európe vystupuje ako nevinná nevesta, zahalená v bielom, s venčekom, v ktorom sú zapichnuté sviece na hlave a sviečkou v ruke.
V škandinávskych krajinách, Švédsku a Nórsku, silno protestanských krajinách je svätá Lucia jedinou uctievanou sväticou. Samozrejme korene sviatku svätej Lucie v severských krajinách majú korene ešte pred kresťanstvom, a to v severskej mytológii, kde vystupuje postava menom Lussi. Niektorí autori ju opisujú ako ženu poletujúcu povetrím, iní ako démonického muža. Ako aj v našich tradíciách, Lussi mala/mal kontrolovať či je domácnosť pripravená na nadchádzajúce sviatky „Yule“ – sviatok slnovratu, a či sú deti vychované. Pokiaľ nie, mala prísť do domu komínom alebo dymovou dierou a deti ukradla. V súčasnosti sa sviatok svätej Lucie v Škandinávii slávi tradičnou veľkou procesiou, na jej čele je dievča v bielom rúchu, s červeným opaskom. Na hlave má veniec z brusnicových vetvičiek a na ňom zapálené sviečky. Ďalšiu drží v ruke. Za ňou nasleduje zástup dievčat rovnako odetých so sviečkami v rukách. K nim sa pridávajú chlapci v bielych rúchach, s kónickým klobúkom a prútikom s hviezdou, občas sa k nim pridávajú aj vianočný škriatkovia alebo elfovia. Navštevujú hospice, nemocnice, domy aj kostoly. Spievajú vianočné koledy a piesne svätej Lucie a svätého Štefana. Tradične sa pečú šafranové koláče v tvare S, čo v mytológii znamená mačku.
V nemecky hovoriacich krajinách vystupuje postava menom Lutzel Frau. Mala to byť bosorka, ktorá tak isto kontrolovala domácnosť, deti a či ženy dodržiavajú zákaz pradenia. Chodila od domu k domu a pri odchode zatriasla sukne a vypadli jej z nej sladkosti a mince pre deti. Ak boli deti zlé, strašila ich utopením alebo dokonca odrezaním jazyka. Podľa regiónov mala rôzne mená, napríklad Berigl, Zlobna Pehta, Bechtrababa, Lutzl, Zamperin, Perchta a podobne. Aj v súčasnosti sú práve Perchty tradičnou maskou v lyžiarskych strediskách, na vianočných zábavách alebo aj na fašiangových sprievodoch. U Nemcov si našla svoje miesto aj dievčina v bielom s červeným opaskom a vencom na hlave.
V Taliansku je tento deň oslavovaný najmä v Lombardii či na Sicílii. Tam prichádza Lucka na somárikovi s doprovodom pomocníka Castalda. Deti pre ňu pripravujú kávu, mlieko alebo víno, pre pomocníka chlieb a pre somárika mrkvu. Za odmenu dostanú sladkosti a darčeky. Nemôžu ju ale hľadať a čakať počas noci, lebo by im fúkla popol do očí. V Miláne sa v tento deň koná omša a svätí sa chlieb. Na Sicílii a v Syrakúzach sa koná obrovská púť, kedy chodí procesia po celom meste, na jej čele nesú striebornú sochu svätej Lucie. Na pleciach ju nesie štyridsať osem mužov v zelených čiapkach. Tradične sa jedáva obilná kaša, ktorá symbolizuje záchranu pred hladovaním ktoré v Syrakúzach panovalo v 17.stor. Obľúbené sú aj oči svätej Lucie – malé guľaté keksíky.